Neexistuje asi štát, kde by boli so zdravotníctvom všetci spokojní. Tým sa myslia aj profesionáli poskytujúci služby, aj pacienti - konzumenti služby. Všetko sa odvíja od množstva peňazí, ktoré sa v prepočte na hlavu do systému nalejú. Ale nezáleží to len od peňazí.
Náklady na zdravotnú starostlivosť budú stále rásť, lebo napr. sa objavujú nové sofistikovanejšie možnosti diagnostiky a liečby a tie sú takmer vždy finančne náročnejšie. A samozrejme chceme, aby tieto možnosti mali aj slovenskí pacienti. K zvyšovaniu nákladov prispieva aj zvyšovanie priemerného veku populácie a tým aj chorobnosti. Na druhej strane však rast výdavkov limituje hospodársky stav ekonomiky, tej ktorej krajiny. Je to jednoduchá matematika.
Tu prichádza na scénu ten čierny peter. Nemocniční lekári a zdravotné sestry sú nespokojní s odmenou svojej práce. Nemocnice generujú z roka na rok vyššie dlhy. Ambulantní odborní lekári majú problém s nezaplatenými nadlimitmi, to je s výkonmi urobenými, uznanými, ale nezaplatenými, primárna sféra nie je spokojná s výškou kapitačnej platby za poistencov a s LSPP. Pacienti sa sťažujú na doplatky za lieky, čakacie doby na vyšetrenia a operácie. Pokúsiť sa vyriešiť tieto problémy systémovo, bez toho, aby sme štát ďalej zadlžovali, je hodiť kartu na stôl, čo v našom prípade je istá politická prehra. Uvidíme, či, koalícia, konkrétne však KDH, naberie politickú odvahu na zásadné kroky.