Som neprispôsobivý občan (rodina)

Autor: Rastislav Zanovit | 24.11.2011 o 12:02 | (upravené 24.11.2011 o 12:07) Karma článku: 11,87 | Prečítané:  2276x

Prvé dieťa to má najlepšie. Keď mu treba spať, dáte ho do postieľky a spí. Ak však máte tesne za ním aj druhé, vznikne problém zladiť režimy oboch detí, aby sa nerušili počas spánku. Ono sa to dá asi ťažko dosiahnuť, lebo to menšie, spí častejšie ako staršie. A tak sme mladšiu dcéru museli uspávať v kočiariku. S tým istým kočiarom sme však chodili aj von. Samozrejme, že keď sme prišli z vonka nemohli sme ísť s kočiarom hneď do bytu, že najprv treba vyzliecť a obriadiť deti a až potom sa dá venovať kočiaru. No a v prípade, že je manželka na to sama, je  o dosť ťažšie dať kočiar do bytu.

Tak vznikol susedský problém. Ono začal v podstate ihneď, ako sme sa prisťahovali. Naša rohožka sa dotýkala susedovej, vlastne ju asi aj trochu prekrývala. Ja si také veci nevšímam, ale manželka to vždy upravovala, až nakoniec po nejakom čase kúpila menšiu rohožku, aby sa tie rohožky nedotýkali. S humorom som na tieto mikroincidenty hovoril, že ich rohožka je na to asi citlivá, aby sa jej niekto dotýkal, preto sa tak o ňu susedia starajú.

Na našej chodbe sú tri byty a priamo sa tam ide z výťahu. My sme vľavo, susedia, ktorých rohožka je taká citlivka sú na stene oproti výťahu vľavo, bližšie k naším dverám a tretí byt je oproti nášmu. Kočiar sme zvykli zaparkovať oproti výťahu, čo najviac na pravú stranu. Celá chodba môže mať tak 1.5x4 m. To, že niekto má problém s našim kočiarom sme zistili, keď sme si raz, keď bol na chodbe celú noc, našli na ňom ráno papier, kde bolo napísané, že kočiar sa má skladovať na mieste na to určenom. Okolnosti nám neumožnili skladovať ho v spoločnej kočikárni, lebo sme ho používali na uspávanie malej.

Manželka si opakovane všimla ako nám do kočiara kope suseda, ktorej rohožka mala alergiu na našu rohožku. Stále sa mi zdalo, že to manželka zveličuje a táto téma bola vždy príčinou nášho vzájomného konfliktu.

Až raz, keď som išiel von a otvoril dvere, výťah išiel z nášho poschodia dole a len som počul ako niekto dosť hlasno hovorí o neprispôsobivých, šibnutých a neviem ešte akých susedoch. Preto som si počkal, ktože to z výťahu vyjde. Takže o tento svoj názor sa vo výťahu delila suseda, ktorej rohožka je taká fajnovka, so svojou dcérou. Spôsob, akým to prezentovala ma presvedčil, že ona má s nami vážny problém a tak som si povedal, že keď ju stretnem zoči-voči, tak sa jej na to spýtam. Nemal som však na ňu šťastie a asi o týždeň na to sa stala jedna vec, ktorá prekročila hranice normálnosti, aspoň z môjho pohľadu. Manželka dala kočiar na spoločnú chodbu, bol tam asi 2 hodiny a na obed, keď ho dala dovnútra, aby uspala dcérku, zrazu zacítila smrad. Ihneď podozrievala malú, ale keď to skontrolovala a vylúčila ju ako príčinu zápachu, všimla si na zemi šmuhy a hneď si všimla koliesko. Hádajte, čo sa stalo ? No niekto nám natrel koliesko niečím smradľavým. To už naštvalo aj mňa a išiel som sa spýtať susedov, že komu ten kočiar vadí, že nech to povie, nie robiť takéto veci. Susedia – rohožkovci mi neotvorili a susedia oproti, pri ktorý dverách ten kočiar je najbližšie, mi tvrdili, že im kočiar nevadí, že oni to chápu. Asi po troch dňoch sa mi podarilo stretnúť aj susedu, tú s tou rohožkou, a povedal som jej aj o tom výťahu, aj o tom koliesku, že ak majú taký vážny problém, prečo to nepovedia priamo. Následne som ich pri rozhovore s jej manželom požiadal, aby boli tolerantní, že predsa ten kočiar je tam len nevyhnutne nutnú dobu a úplne na kraji, čo bol ochotný podľa rozhovoru akceptovať. Ale zrejme som precenil empatiu našich susedov, lebo sa stala pred týždňom ďalšia príhoda. Manželka išla s dcérkou von. Kočiar (športový) som deň predtým umýval. Aby ju mohla obliecť tak kočiar z našej chodby dala na spoločnú chodbu, a keď ju obliekla, tak asi za 20 minút dala kočiar dnu, posadila ju a išla von. Malý šok zažila, keď ju vyberala z kočiara, lebo na nohaviciach na sedacej časti mala prilepenú žuvačku, samozrejme, že aj na kočiari. U nás žuvačky momentálne nežujeme a dcéru z kočiara manželka vonku nevyberala, preto z toho vyplýva, že niekto musel dať žuvačku priamo do kočiara, keď bol na spoločnej chodbe. Na inú možnosť sme neprišli. Samozrejme, že nikto nikoho nevidel, a nechceme niekoho krivo obviňovať, ale keď dáte dieťa s čistými nohavicami do kočiara, najväčšie podozrenie padá na tých, ktorým ten kočiar vadí najviac. Je ťažké žiť s takýmto podozrením a očakávaním, čo sa ešte môže stať.

Ale vlastne je to všetko naša chyba, lebo sme neprispôsobiví občania, ktorí narušujú susedské spolunažívanie tým, že si niekedy odložia kočiar na spoločnú chodbu a nekontrolujú si ho, keď si ho dávajú do bytu.

Sme neprispôsobiví, lebo máme malé deti ?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?