O CRP, reakcia na článok “Lekári pýtajú peniaze za CRP neoprávnene"

Autor: Rastislav Zanovit | 20.2.2014 o 12:40 | (upravené 20.2.2014 o 15:03) Karma článku: 7,64 | Prečítané:  735x

Novinári sú veľakrát vo výhode, lebo vo veľa veciach, o ktorých, nemusia byť doma. A môžu tým pádom písať o veciach, ktorým vôbec nerozumejú s presvedčivosťou ako by tomu rozumeli. Aspoň aby to tak  vnímal aj čitateľ. Podstatné je, aby svojím príspevkom vytvorili v čitateľovi obraz, akí potrebujú. A podstatná je asi aj čítanosť, podobne ako napr. pri blogoch. To či informácie, ktoré používajú sú pravdivé, už podstatné nie je. Tak napr. článok vo včerajšom SME “Lekári pýtajú peniaze za CRP test neoprávnene”.

Spomínajú sa tam najmä detskí lekári. Dovolil som si stiahnuť z portálu VšZP a.s. jednu zmluvu, kde, citujem:

Cena za výkon: 2,75 €

Výkon 4571a - C – reaktívny proteín, pre kapitovaných poistencov do 18 rokov veku

vrátane, s frekvenciou vykázania jedenkrát za den na jedno rodné císlo. Výkon môže byt

vykázaný lekárom s odbornostou 007 a 008. Cena zahrna náklady na odobratie

biologického materiálu a vyhodnotenie výsledku CRP vyšetrenia



Čiže poisťovňa platí len prácu zdravotnej sestry (odobratie biologického materiálu) a prácu lekára (vyhodnotenie). Nie je v tom zahrnutý náklad na samotný test (t.j. set) a amortizácia prístroja. Pretože len samotný set ako taký vychádza podľa typu prístroja (na trhu sú pokiaľ viem tri) od 2,80 do 4 eur. To ako keby ste povedali stavebnej firme, postavte mi dom, ale tehly a maltu vám nezaplatím. Hoci by sa o CRP dalo hodiny prednášať, povedzme si v skratke, že o čom  ten test je. Ide o tzv. POCT (point of care test) analyzátor, ktorý charakterizuje rýchlosť získania výsledku a tiež minimálny odber vzorky (aj z prsta)  v prípade krvných testov (lebo sa môže testovať výter z hrdla, moč príp. aj stolica). Slúži najmä na odlíšenie bakteriálnej od vírusovej infekcie pri horúčke. Musí sa vyhodnocovať vzhľadom ku subjektívnym ťažkostiam a klinickému priebehu ochorenia.  Nespornou výhodou testu je, že sa dá urobiť z malého množstva (kvapky) krvi, preto sa CRP začalo presadzovať v detských ambulanciách u najmenších pacientov. Ďalším dôvodom boli aj informácie o nadspotrebe antibiotík v rámci Slovenska v porovnaní s inými krajinami. Poisťovňa Union a.s., ktorá jediná hradí test aj všeobecným lekárom pre dospelých, si robila analýzu, ktorá zistila, že náklady poisťovne na liečbu ochorení, kde sa antibiotiká používjú po zavedení úhrady testu  poisťovňou neklesli.


Vyššie spomínaný prispevok v SME hovorí o tom, že CRP prístroj  je povinnou súčasťou materiálovo-technického vybavenia ambulancie. To je v poriadku, hoci neviem, či všetky ambulancie ho majú.  Ja mám laboratórium 100 m vzdušnou čiarou. Preto nemám problém si dať urobiť CRP v laboratóriu z venóznej krvi a mám to  väčšinou do 2 hodín hotové. Používam ho najčastejšie v piatok “o päť minút dvanásť”, v  prípade, že pacient má teploty a rozhodujem sa, či to poriešim ambulantne alebo ho radšej pošlem na hospitalizáciu. A taktiež mi test veľa ráz pomohol na návštevách pri imobilných pacientoch  zorientovať sa v závažnosti stavu. V takýchto prípadoch znášam náklady ja, lebo je to o mojej zodpovednosti a bezpečnosti práce. Ak však niekto chce vyšetriť CRP z prsta, lebo sa mu nechce čakať na výsledok, musí hradiť vyšetrenie sám.  Iná situácia je na obvodoch, kde nie laboratóriu dostupné. Tu môže toto vyšetrenie zachrániť pacientovi život a lekárovi diplom. Čo ministerstvo nedomyslelo je skutočnosť, že hoci mať prístroj je povinnosť, nie je doriešená úhrada vyšetrenia, ktoré vychádza s materiálom a prácou vyše 5 eur. Argumenty, že je to v kapitácii sú prejavom nevedomosti. Bolo by asi dobré, keby ministerstvo konečne taxatívne zadefinovalo, čo pokrýva kapitačná platba, aby nevznikali takéto dezinformácie. CRP test nie je len o tom, či podať antibiotiká alebo nie. Je aj o bezpečnosti práce lekára a je to aj o komforte pacienta. Preto by aj poisťovne mali akceptovať tento fakt, že doba sa mení, že ľudia sú náročnejší, sčítanejší a aj lekári potrebujú pracovať s väčšou mierou istoty. A preto by mali túto možnosť,  možno aj bezplatne, svojím poistencom zabezpečiť.

Ale ak sa vrátim k článku pána Krempaského a informáciam v ňom uvedeným. Cena platená napr. VšZP a.s. nekryje náklady na celé vyšetrenie, preto ak lekár (lekári) požadoval (-i) doplatiť ten rozdiel, tak je to podľa mňa v poriadku a teda informácie uvedené v článku sú minimálne zavádzajúce, ak nie klamlivé.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?