tento môj názor odprezentujem, lebo po skúsenostiach z blogu, téma zdravotníctva je veľmi citlivá a veľa ľudí si tu potom v diskusiách ventiluje buď nejaké traumy alebo vlastné nespracované problémy. Tomu však nezabránim a nemám primárnu ambíciu takémuto typu čitateľov pomôcť k ich vlastnému uzdraveniu. Takže skončím tento disclaimer a teraz k veci.
Stáva sa mi to v práci obvodného lekára pomerne často, že si nie som istý, prečo vlastne pacient/klient za mnou prišiel. Nemám rád chodenie okolo horúcej kaše, a mám rád priamu otvorenú komunikáciu. Preto som nútený čoraz častejšie použiť túto otázku: “Čo chcete ? Chcete vedieť čo Vám je alebo chcete pomôcť ?” (Alebo “natiahnúť” PN alebo si vybaviť invalidný dôchodok ? Tieto otázky nie sú až také časté, a ani ich tu nechcem rozvádzať, ale aj to je realita).
Každý sme už niekedy boli v roli pacienta, čiže každý si teraz môžme položiť tú istú otázku. Čo chcem? Vedieť ? Alebo pomôcť ? Samozrejme, že by sme chceli všetko. Veď ako môže lekár pomôcť bez toho, že by vedel diagnózu, nie ? Takto asi reaguje 95% populácie. (2.5 % to je jedno a 2.5% sú žijúci svätci). Ja viem, že by ste chceli aj to aj to. Ale predstavte si, že by ste si museli vybrať len jednu možnosť, čo by ste si vybrali ? Nie každý to asi vie v tom momente, počas ktorého sa s ním rozprávam, správne zhodnotiť a rozhodnúť sa a možno to niekoho aj zaskočí, lebo sa takto na vec nepozerali. Pre mňa však je to veľmi dôležitý test, aby som vedel ako ďalej klienta menežovať. Lebo ak chce poznanie, tak viem, že mu ja nepomôžem. Ak si vyberie pomoc, dá sa s ním pracovať. Uvediem príklad. Máte bolesti hlavy a v relácii V siedmom Nebi vidíte prípad ako zomrel mladý človek s bolesťami hlavy, lebo lebo lebo…. No začnete sa skúmať a začnete pochybovať, či to nemôžte mať aj vy. Chcete mať istotu, že to nie je váš prípad. Chcete poznanie, lebo s tou bolesťou ste sa naučili žiť, prípadne viete aká tabletka vám najlepšie zaberá. Čiže pomôcť v zmysle odstránenia bolesti nepotrebujete, potrebujete sa dostať k vyšetreniu hlavy. Odborné vyšetrenie u neurológa vám tiež nepomôže, lebo aj ten mladý, čo zomrel, tam bol. Potrebujete hlbšie vyšetrenie napr. CT (cétečko alebo počítačová tomografia) alebo MR (magnetická rezonancia). Žiadanku na takéto vyšetrenie môže dať len odborný lekár, v tomto prípade neurológ. Len neurológovia vedieť koľkým ľuďom negatívny záver takéhoto vyšetrenia pomohol zbaviť sa bolestí hlavy. Pacient chcel poznanie a povedali by sme, že vďaka poznaniu sa dostal k pomoci = odstráneniu bolestí hlavy. Možno to tak vyzerá, ale v konečnom dôsledku ho uzdravila jeho vlastná viera. Viera v CT alebo MR. Viera v to, že nemôže zlyhať ľudský faktor v podobe lekára, ktorý popisuje to CT alebo MR. Viera v to, že sa nemôže zameniť jeho vyšetrenie s iným pacientom a pod.
Nemám rontgenové oči ani špeciálne schopnosti, ale myslím si, že pokiaľ by si vybral pacient v tomto konkrétnom príklade pomoc, viem mu na 98,5% pomôcť. Som len obyčajný obvodný lekár, ktorý vidí svoju úlohu v polohe advokáta pacienta pred systémom a v opačnom smere advokáta systému pred pacientom (aby systém nezneužíval pacienta a naopak, aby pacient nezneužíval systém) a nezávidím špecialistom prípadne lekárom v nemocniciach, ktorí riešia vážne veci, vážne chorých ľudí, lebo ich štatistická pravdepodobnosť, že sa stretnú práve s takýmto vážne chorým človekom, je vyššia ako moja. Silná a častokrát deformovaná medializácia rôznych zlyhaní zdravotníkov vedie k defenzívnej medicíne a tým k zahlcovaniu systému balastom. Potom je veľmi ľahké skĺznuť do nejakého stereotypu a následne prehliadnúť práve toho, kto potrebuje pomôcť ihneď, nie za dva mesiace alebo o pol roka, keď bude termín. Tým nechcem nikoho ospravedlňovať, zodpovednosť za chyby si musí každý niesť sám.
Uviedol som príklad, ktorý, dá sa povedať, končí happy endom a je skôr zriedkavý. Častejšie sú prípady, kedy sú výsledky negatívne, a problém ostáva alebo sa zhoršuje. A najhoršie je, keď si poistenec vezme opraty do svojich rúk. Má problém, príde za svojim lekárom a má dve možnosti ako sa k problému postaví: 1. mám problém a potrebujem pomôcť, 2. mám problém a chcem ísť na také a také vyšetrenie. V prvom prípade riadi pohyb pacienta v systéme jeho obvodný lekár, v druhom prípade je častokrát pacient ako bludný holanďan alebo sa tomu hovorí “chodiť ako od Šavla k Pavlovi”. Nikomu nechcem brániť v prístupe k zdravotnej starostlivosti, len každý si musí vybrať, ktorou cestou pôjde a má na to právo. 1. prípad je ideál ako by to mohlo a malo fungovať. V prípade, ak si pacient vyberie možnosť druhú, tak mu musím povedať, že aby sa už teraz mentálne pripravoval na možnosť, že sa mu nikde nič nenájde, že čo urobí potom. Sú to rôzne problémy, s ktorými veľa ľudí zápasí, od už spomínaných bolestí hlavy, krku, na hrudníku, v bruchu, v končatinach, rôzne kožné problémy atď. To, že je niečo teraz negatívne, teda, že sa nenašlo nič, čo by vysvetľovalo problém a identifikovalo príčinu, neznamená, že sa to nemôže zmeniť. Veľa chorôb potrebuje čas, potrebuje dozrieť, aby sa dali zachytiť konvenčnými diagnostickými prostriedkami. Žiaľ aj rakovina. Nemám ambíciu obsiahnuť všetky možné situácie, aké môžu nastať. Chcem len možno upriamiť pozornosť tých, čo si toto prečítajú na fakt, že existujú tieto dve roviny. Poznanie a pomoc. Lebo hoci veľa vecí vieme zistiť, nevieme, čo s tým máme robiť resp. nemáme možnosť to ovplyvniť a na druhej strane, hoci veľa vecí nevieme exaktne, vieme pacientovi pomôcť. A veľa razy je na pacientovi, čomu alebo komu uverí. Je zrejmé, že keď niekoho niečo niekde bolí a pred mesiacom ho to nebolo, tak že niečo mu je. Bolesť má vždy nejakú príčinu. Takisto ak niečo doteraz fungovalo a zrazu prestane, alebo sa zmení, má to určite príčinu. Sú choroby vážne a sú ochorenia nepríjemné.
A teraz jednu kazuistiku.
Mal som pacienta, ktorému z ničoho nič postupne vypadali všetky vlasy. Hoci bol muž, bolo mu to nepríjemné. Absolvoval všetko možné aj nemožné. Našli mu len polyp v žlčníku a hoci pravdepodobnosť, že to súvisí s jeho problémom bola skoro rovná 0, doporučili mu operáciu, veď radšej to vyberme, bez žlčníka sa dá žiť. Na ani to nepomohlo. Nepomohla ani zmena poskytovateľa, čo za istých okolností treba niekedy urobiť. Po istom čase, možno 3-4 rokoch prišiel ku mne na vstupnú prehliadku do práce. Mal vlasy a nakoľko ma to zaujímalo, tak som sa spýtal, že čo mu pomohlo, lebo odo mňa sa odhlásil, tak som nevedel, čo všetko ešte absolvoval. Nebudem dlhšie napínať, uzdravil ho Ježiš Kristus. Osobne.
Ak som niekoho pri čítaní tejto mojej úvahy doteraz rozladil, skúsim ho trochu naladiť alebo aspoň vyladiť. Aj keď sa to nezdá, medicína za 18 rokov, čo som aktívnou súčasťou systému, výrazne pokročila. Mám x pacientov, ktorí by pred 10 rokmi nemali šancu. Je to intervenčná rádiológia, kardiochirurgia, hematológia, transplantačný program, kde sme sa výrazne posunuli dopredu. Veľká budúcnosť čaká genetiku, len dúfam, že sa nám to nevymkne z rúk. Už teraz sú možnosti, pre tých ktorí sa neboja pravdy, dať si urobiť genetickú mapu a zapojiť sa do rôznych projektov. Najviac by to mohli oceniť práve tí, ktorým súčasne dostupné konvenčné postupy nevedia prísť na koreň ich problémov. A verím, že vidíme aj svetlo na konci tunela pri skorej diagnostike rakoviny (OncoBlot).
